Prejsť na navigáciu

Ako sa mama naučila robiť webové stránky

Gabriela Borotová | 14. 8. 2018

Byť matkou je dôležitá a významná rola. O tom niet pochýb. Aj ja sa snažím venovať svojej dcére naplno a byť jej dobrým vzorom. Avšak popri tom všetkom “mamičkovaní” som sa pristihla, že veľmi túžim využiť tento čas aj inak. Nejako sa realizovať alebo naučiť niečo nové.
A priznám sa, dôvodom bola aj určitá obava z budúcnosti. V súčasnosti je tlak na mamičky veľmi veľký. Nie každá si môže dovoliť zostať tri a viac rokov na materskej dovolenke bez riadneho príjmu. A často po takom dlhom čase nie je veľa zamestnávateľov pripravených ponúknuť jej vhodnú pracovnú príležitosti. Najmä, ak predpokladajú, že mamičky stratili pracovné návyky a budú často v práci chýbať kvôli ochoreniam detí. Preto som chcela NIEČO robiť. 

Zhodnotila som svoje možnosti. V ručných prácach zručná nie som, ale dokážem sa rýchlo učiť. Baví ma tiež práca s rôznymi technologickými novinkami či webstránkami. Ešte pred kurzom som si založila vlastný blog a študovala oblasť online marketingu.

Preto som začala s vyhľadávaním na internete a skúmala možnosti, ktoré ako mamička na materskej dovolenke mám. Na moje prekvapenie som našla stránku odkazujúcu na Neziskovú organizáciu IT v Kurze, ktorá ponúkala možnosť naučiť sa niečo z oblasti IT (informačných technológií) aj popri starostlivosti o malé dieťa. Najpresvedčivejšie pre mňa bolo to, že som celé štúdium mohla absolvovať z domu. Takže žiadne cestovanie, zháňanie opatrovania pre dieťa a pod. čo bolo pre mňa ideálne.

Nepochybovala som o tom, že naučiť sa programovať, má význam. Vďaka rodine a priateľom viem, že ľudia v tejto oblasti stále chýbajú. Našli si prácu omnoho ľahšie ako ja a sú za ňu aj lepšie ohodnotení. 

Obávala som sa len jediného, či  žena, ktorá študovala humanitný odbor (psychológia) zvládne programovanie. Ale keď som na stránke It v kurze našla možnosť vzdelávania určeného priamo pre ženy, pochybnosti prešli. To ma viac podporilo v odhodlaní, že to možno dokážem. Hoci som aj trochu skepticky hľadala nejaké skryté podmienky, či napríklad nie sú potrebné určité skúsenosti z IT sektora a pod. Našťastie, nič také sa nevyžadovalo. Stačila len chuť a viera vo vlastné schopnosti.

Jedinou brzdou v tomto celom však bola výška školného, štúdium by som si jednoducho, vzhľadom na „výšku“ rodičovského príspevku, nemohla dovoliť.  Ale aj to sa dalo vyriešiť. Školné  bolo možné vyhrať a kurz absolvovať (okrem toho je mnoho iných možností, ako kurz absolvovať a nezruinovať si rodinný rozpočet). Tak som s malou dušičkou poslala životopis a motivačný list. Všetko som to napísala okolo polnoci pri tom, ako moje jeden a polročné dieťa nechcelo spať a vykladalo takmer všetky poličky v kuchyni.  Frustrácia a narastajúca potreba sebarealizácie rozhodla o tom, že som do toho šla.

Samozrejme, hneď ráno som začala pochybovať o tom, či som urobila správne. Presviedčala som samu seba, že na učenie nebudem mať čas. Veď nemám nikoho (okrem manžela), kto by mi mohol postrážiť dieťa. A to vyžaduje moju neustálu pozornosť.

A potom to prišlo. Asi v polovici februára mi zavolali z organizácie IT v kurze a  informovali ma o výhre. Neverila som, že ja som mohla niečo vyhrať, a to najmä na základe môjho motivačného listu a životopisu. 

Moju radosť, ktorú som vtedy cítila, je ťažké opísať. Naozaj som si nemyslela, že by niekto dal príležitosť mamičke na materskej dovolenke a ešte aj v takom odbore ako je IT. Doteraz som mala len negatívne skúsenosti. 

Preto, keď som dostala túto príležitosť, povedala som si, že kurz úspešne dokončím a dokážem to. Ani nie tak kvôli sebe ale najmä kvôli zlepšeniu vnímania statusu matky na materskej dovolenke.  Myslím si, že mamička dokáže naozaj veľa, pretože nebojuje len sama za seba ale najmä za tých, ktorí sú na nej závislí (deti).

Hoci kurz trval cca 3,5 mesiaca a bol naozaj veľmi intenzívny, dalo sa to zvládnuť. Našla som si režim ako a kedy sa učiť. Vonku na prechádzke či na ihrisku som mala vždy po ruke svoj mobil (čítala som si povinné študijné materiály) a po večeroch som programovala. Ani som len netušila, ako ma to bude baviť. Dôvodom bolo najmä to, že som ihneď videla výsledky svojho snaženia. Ak som sa niečo nové naučila, mohla som to kedykoľvek vyskúšať a zistiť, či to naozaj funguje.

Počas kurzu som pracovala na dvoch projektoch, mali sme aj domáce úlohy. Lektori vždy percentuálne ohodnotili, ako som v nich obstála.  To mi pomohlo získať sebavedomie, nakoľko so mnou v kurze boli v prevahe muži a nielen začiatočníci.

Taktiež celý tím IT v kurze bol nápomocný a zhovievavý. Ak som sa niektorý deň webinára nemohla zúčastniť, stačilo dať vedieť a mohla som sa lekciu doučiť osobitne, zo záznamu. Súčasťou kurzu bola aj možnosť absolvovať stáž (dobrovoľne) a aj školenie zameriavajúce sa na zlepšovanie uplatniteľnosti na trhu práce. Išlo o webináre ohľadom písania životopisu či motivačného listu. Trénovali sme si taktiež tzv. mäkké zručnosti - soft skills. 

Program hodnotím veľmi pozitívne a už teraz sa teším na jeho ďalšie pokračovanie. Zaujala ma možnosť získať ďalšie IT zručnosti, najmä tie praktické, ktoré sú vyžadované v zamestnaniach bez nutnosti absolvovať vysokú školu. 

A pre vás všetkých, ktorí si myslíte, že niečo nezvládnete, aj napriek tomu – vykročte. Urobte to, čoho sa najviac obávate. Mne sa to už veľakrát osvedčilo. Zvyčajne to stojí za to. Len tak viete napredovať a rásť. A možno na tejto ceste zistíte, že dokážete viac, než ste predpokladali.